Reportáž
Za mesiac vojenskej invázie na Ukrajine zničili ruské vojská desiatky civilných objektov a pokračujú v ostreľovaní škôl, nákupných centier, nemocníc. Niektoré architektonické pamiatky sú čiastočne zničené, po iných nezostala ani stopa. Bombardujú chrámy, ostreľujú múzeá. Charkov, Kyjev, Mariupoľ a iné mestá sa zmenili na nepoznanie. Novinárka z oblasti architektúry, Asia Zoľniková, vytvorila špeciálne pre portál Meduza zoznam zničených objektov a rozpovedala, aké budú následky.
Počet zničených objektov na Ukrajine každým dňom narastá. Ruské vojská útočia na obytné štvrte, školy, nemocnice i pôrodnice. Stály zástupca Ukrajiny pri medzinárodných organizáciách vo Viedni, Jevgenij Cymbaľuk, oznámil 23. marca na zasadnutí Stálej rady OBSE, že ruskí vojaci na Ukrajine ostreľovali 548 vzdelávacích inštitúcií, vrátane 220 škôl a 155 materských škôl.
21. marca sa najväčšie obchodné centrum v Kyjeve, Retroville, takisto nezaobišlo bez ostreľovania. Ostali z neho len ruiny. Podľa slov miestneho úradu je na mesto Mariupoľ dennodenne zhodených 50 – 100 bômb. Rozsah skazy možno vidieť na tomto videu, ktoré natočil pomocou dronu novinár denníka The Guardian. Podľa údajov tohto britského výtlačku je poškodené veľké množstvo budov v mestách Volnovacha v Doneckej oblasti a Ščastie v Luhanskej oblasti.
Boje v Ukrajine spôsobujú škody na pamätníkoch, múzeách i pamätihodnostiach. Skutočný rozsah strát sa však ešte len vyčísli. Ministerstvo kultúry a informačnej politiky Ukrajiny vedie zoznam zničených objektov a vyzýva obyvateľov, aby ho pomohli rozšíriť (vyplnením špeciálneho dotazníka). Aktuálne sa v ňom nachádza asi stovka názvov.
Ruské úrady neustále tvrdia, že vojaci útočia len na strategické objekty. Jedno z posledných takýchto vyhlásení zaznelo v súvislosti s ostreľovaním Doneckého akademického oblastného činoherného divadla. Ide o budovu, ktorá už šesťdesiatdva rokov stojí na Divadelnom námestí v Mariupole. 16. marca bol naň vykonaný letecký útok. V tom čase sa podľa informácií mestského úradu v pivnici ukrývali stovky ľudí. Ruskí vojaci popierajú účasť na bombardovaní divadla. Tvrdia, že bojovníci nacionalistického práporu Azov vyvolali krvavú provokáciu tým, že zamínovali a odpálili túto budovu. Mestský úrad 25. marca s odvolaním sa na očitých svedkov vyhlásil, že počas bombardovania zahynulo okolo 300 ľudí.
Projekt architektky A. A. Krylovovej a architekta O. A. Malyšenka bol typizovaný. Po skončení druhej svetovej vojny sa v ZSSR začalo vyskytovať veľké množstvo podobných kín, kultúrnych domov a divadiel v štýle sovietskeho neoklasicizmu. Na ich jedinečnosti sa podpísala výzdoba. Frontón mariupoľského divadla zdobilo súsošie, zobrazujúce hutníkov a pestovateľov obilia. Na fotografiách, publikovaných deň po leteckom útoku, možno vidieť zničenú strechu v centrálnej časti a ruiny stien. Súsošie sa podarilo čiastočne zachrániť.
Okrem spomenutého divadla sa v meste nachádza ešte niekoľko neoklasicistických súborov z povojnového obdobia. Možno k nim priradiť veľkopanelové domy na Nikopoľskom prospekte, navrhnuté podľa projektu Dmitrija Jablonského, zástavbu na ulici Archipa Kuindžiho a Prospekte Nachimova. O ich aktuálnom stave nemáme informácie. Zástupca primátora mesta, Sergej Orlov, uviedol, že v meste, v ktorom sa aktuálne zdržiava viac ako 300-tisíc ľudí, neostala ani jedna budova bez známky útokov. Spomenul to 16. marca počas interview pre magazín Forbes Ukrajina. Podľa jeho slov je 80 – 90 % mesta zničených následkami bombových útokov.
Medzi predrevolučnými budovami, o ktoré Mariupoľ prišiel v dôsledku ostreľovania , je aj kaštieľ v štýle moderny z roku 1902. Posledných dvanásť rokov v ňom sídlilo Múzeum umenia A. I. Kuindžiho a ateliér umelca Vasilija Korenčuka. Vedúci Národného zväzu umelcov Ukrajiny, Konstantin Černiavskij, oznámil, že ráno 21. marca budovu zničil priamy zásah granátu. Expozícia neobsahovala originály pláten maliara Kuindžiho, ale nachádzali sa tu obrazy Ivana Ajvazovského, Nikolaja Gluščenka, Tatiany Jablonskej, Michaila Deregusa a iných umelcov. Stav týchto diel nie je jasná.
Ďalším zasiahnutým objektom je modernistická centrálna budova telegrafu neďaleko činoherného divadla na Prospekte Mira (Meduze sa nepodarilo zistiť meno architekta a rok začiatku stavby). Vo vnútri budovy sídlila aj hlavná mariupoľská pošta. Na parapete sa nachádzal nápis a hodiny zo sovietskych čias. Zo štýlu je možné usúdiť, že vznikli v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Na videu, ktoré natočil jeden z obyvateľov Mariupoľa jedenásteho marca, vidno, že vrchná časť budovy je do veľkej miery zničená a nápis bol zničený.
Tesne pred začiatkom vojny začali obyvatelia mesta kampaň na záchranu mozaiky Dobyvatelia kozmu od Viktora Arnautova. Vyobrazená bola na bočnej fasáde centrálnej budovy telegrafu. Dekoratívna maľba na stnovej ploche, sa mala stať monumentálnou umeleckou pamiatkou. Aktivisti len v tomto roku získali povolenie na jej rekonštrukciu a hľadali firmu, ktorá by zabezpečila reštaurovanie. V akom stave je teraz mozaika nie je jasné.
Mapu zničenej ukrajinskej infraštruktúry vypracoval investigatívny projekt Bellingcat. Je na nej vidieť, že Charkov, po Kyjeve druhé najväčšie mesto Ukrajiny, sa stal terčom najväčších útokov.
Docomomo, medzinárodná organizácia zaoberajúca sa ochranou pamiatok, oznámila, že v Charkove je zničených najmenej 30 budov, ktoré boli súčasťou kultúrneho dedičstva. Správu dopĺňa fotografia zničeného Paláca práce. Ide o bývalý nájomný dom, ktorého stavbu si v roku 1916 objednala poisťovňa Rossija.
Komplex, ktorý navrhol petrohradský architekt Hippolit Pretro, zaberá celý blok a je rozdelený na tri nádvoria. Všetky okná sú poškodené, na stenách sú pukliny, asfalt je pokrytý úlomkami. Stopy skazy možno vidieť na videu po poslednom útoku.
Ďalšie budovy, nachádzajúce sa v tesnej blízkosti Paláca práce na Námestí ústavy, sú takisto zničené. Na mestskom úrade výbuch rozbil okná a vyvalil masívne drevené dvere. Architektonický projekt jednej z najznámejších budov v meste vytvorili v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia Viktor Trocenko a Valentina Puškarevová. Po vojne ju v päťdesiatych rokoch zrekonštruoval Veniamin Kostenko.
Charkovskú regionálnu správu zasiahla prvého marca priama strela, ktorá spôsobila značné škody. Strecha aj medzipodlažné stropy sa čiastočne zrútili dovnútra.
Nasledujúci deň bolo zničené regionálne policajné oddelenie, jedna z najväčších stavieb zo stalinovej éry v Charkove. Ešte v ten istý deň zhorela aj budova ekonomickej fakulty Národnej univerzity Karazina, ktorá stála hneď oproti. Architektonický plán budovy vyhotovil Sergej Timošenko, ktorý sa považuje za otca ukrajinskej moderny.
Ostreľovanie spôsobilo škody na mnohých ďalších významných predrevolučných budovách v Charkove, vybité okná možno nájsť na Múzeu umenia, či na Charkovskej štátnej vedeckej knižnici V. Korolenka. Bez škôd sa nezaobišlo ani vitrážové stropné okno s farebným sklom. Zamestnanci týchto inštitúcií sa kvôli zmene teploty momentálne obávajú o bezpečie kníh a exponátov.
Charkovský historik Anton Bondarev, v rozhovore pre ukrajinské noviny NV uvádza, že budova bývalého súdu utrpela značné škody v dôsledku ostreľovania. Architektonický plán vypracoval Aleksej Beketov, podľa ktorého je pomenovaná aj jedna zo staníc metra. Podľa jeho slov táto budova predstavovala jednu z najväčších súdnych inštitúcií v Ruskom impériu a rozhodne bola najväčšia na území ukrajinských gubernií. Zničený bol aj bytový dom Maslovského na Ulici slobody, ktorého projekt vypracoval Moisej Meletinskij v roku 1911. Ostreľovanie dom zasiahlo štrnásteho marca. Podľa slov miestneho historika, Antona Korobova, mal dom zriedkavý modernistický spoločenský interiér. Hlavné schodisko zdobila unikátna štuková výzdoba s kvetinovými vzormi, maľby a dlaždice. Ostali z neho len ruiny.
Primátor Igor Terechov dvadsiateho prvého marca uviedol, že v meste je zničená alebo poškodená asi tisícka domov, pričom väčšinou ide o bytové jednotky. Nachádza sa medzi nimi aj Dom Slovo na Ulici kultúry 9, ktorý sa stal počas sovietskej éry domovom charkovských spisovateľov.
Značné škody utrpelo aj obrovské sídlisko Saltovka, v ktorom pred vojnou žilo štyristo tisíc ľudí. Prezradila to výskumníčka a architektka Jevgenija Gubkinová. Saltovka bola postavená v povojnových rokoch a predstavuje jeden z najzaujímavejších príkladov ukrajinského modernizmu. Zďaleka však nie je jediným objektom, ktoré sa nevyhlo ničeniu. Charkovské národné divadlo opery a baletu zasiahli strely dvanásteho marca. Na fotografii vidno rozbité okná a svetlíky na budove (v období sovietskej moderny sa tieto prvky často používali v kultúrnych a vzdelávacích inštitúciách, nielen v divadlách, ale napríklad aj v knižniciach).
Okrem obytných štvrtí sú v Kyjeve zničené aj pamätníky, ako napríklad budova Malej opery, či Kyjevská televízna veža. Práve tá sa nachádza v oblasti Babynho Jaru, blízko ktorého boli kedysi vykonávané masové popravy.
Operu postavili začiatkom dvadsiateho storočia. Projekt vypracoval architekt Michail Artynov, ktorý dlhé roky pracoval v Charkove a v Kyjeve. Výbuch pätnásteho marca na budove rozbil všetky okná a dvere a zničil obklad v hale. Televíznu vežu, postavenú v roku 1968, úmyselne ostreľovali prvého. marca. Konštrukcia stavby útok vydržala, jedna z miestností na poschodí, kde sa nachádzalo vybavenie ukrajinskej televízie, sa však zrútila.
Poškodená bola aj budova športového centra Avangard, ktoré sa nachádza v blízkosti rokliny Babyn Jar. V budove sa plánovalo vytvoriť prvé pamätné miesto vo východnej Európe venované holokaustu. Vo vzdialenosti desiatich metrov od športového centra zasiahli granáty pamätník z konca devätnásteho storočia. Išlo o bývalú kanceláriu Lukianovského židovského cintorína, v ktorom malo byť otvorené múzeum obetí tragédie v Babom Jare. Poškodeniu sa vyhli drevená synagóga, ktorej projekt vypracoval nemecko-švajčiarsky architekt Manuel Herz, Krištáľový múr nárekov, od umelkyne Mariny Abramovičovej a Zrkadlové pole, ktoré vytvorili architekti pamätného komplexu Babyn Jar.
Tím pamätného centra Babyn Jar vyšetruje, spolu s Centrom pre priestorové technológie, raketový útok na prírodnú hranicu. Jeho riaditeľ zdôrazňuje, že celú oblasť Babynho Jaru je potrebné brať za územie poznačené holokaustom, ktoré má ostať neporušené. Na tomto mieste totiž v rokoch 1941-1943 trvali boje, počas ktorých tu zomrelo sedemdesiat až stotisíc ľudí.
Od začiatku vojny bolo poškodených päťdesiat deväť náboženských objektov v ôsmych regiónoch Ukrajiny (bez priľahlých budov). Veľké množstvo týchto stavieb predstavujú pravoslávne chrámy v Kyjevskej, Doneckej, Žitomyrskej, Luhanskej, Charkovskej a Černihovskej oblasti. Výbuch, spôsobený jednou z rakiet, tiež desiateho marca poškodil Zborovú synagógu v Charkove. Jej architektom bol Jakob Gewirtz, ktorý navrhol aj synagógy v Mariupole a Rostove na Done. Práve tá charkovská v roku 1913 patrila medzi najväčšie synagógy v Európe.
Pod paľbou sa ocitol aj jeden z najstarších pravoslávnych chrámov v Charkove, katedrála Nanebovzatia Panny Márie, postavená v sedemnástom storočí. Bombardovanie poškodilo ikony a kostolné náčinie a porozbíjalo okná. To isté platí aj o chráme Premenenia Pána v Charkove. V Kostole svätých žien nosiacich myrhu je zasa rozbitá jedna z kupol.
Niektoré chrámy na Ukrajine sú skrátka zdevastované. Drevený chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky, ktorý je považovaný za pamiatku národného charakteru, zhorel v Žitomyrskej oblasti šiesteho marca. Pochádzal z roku 1862. Ohňu unikla len zvonica. V meste Huljajpole, v Záporožskej oblasti, bol značne poškodený chrám, ktorý bol postavený na počesť svätého patriarchu Tichona. Škody utrpela veža a fresky. V oblasti Brovary, neďaleko Kyjeva, zhorel, počas ostreľovania dedinky Zavoriči, Chrám svätého Juraja a niekoľko domov na východnej strane dediny.
Letecký nálet dvanásteho marca zasiahol aj Svätohorskú lávru, nachádzajúcu sa v meste Svajtohirsk. Postavená bola v 17. – 19. storočí. Počas ostreľovania sa podľa slov ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, nachádzalo vo vnútri 520 utečencov, pričom niektorých zasiahli črepiny. Hotely, v ktorých sa ukrývalo najviac ľudí, utrpeli najväčšie škody.
Na severe Kyjevskej oblasti, v mestečku Ivankov, zhorelo Historicko-vlastivedné múzeum. Nachádzali sa v ňom jedinečné diela umelkýň Anny Veresovej a Marie Primačenko. Sochy, vytvorené podľa Primačenkovej malieb, stoja pred prezidentským úradom v Kyjeve. Obrazy sa podarilo zachrániť. Miestni ich stihli odniesť do bezpečia. Budova múzea je však úplne zničená.
V meste Ochtyrka sa zrútilo vlastivedné múzeum. Sídlilo v klasicistickej budove z devätnásteho storočia. Okrem iného je zničená aj železničná stanica, budova výkonného výboru, obchodný dom a všetky obchody.
V Sumskej oblasti bol poškodený Okrúhly dvor v meste Trostjanec. Najstaršia verejná budova na severovýchode Ukrajiny, postavená v osemnástom storočí. Šéf regionálnej správy Sumy, Dmitrij Živitskij, informoval, že ruská armáda tankom zbúrala bránu a poškodila neďalekú umeleckú galériu v Golicynovom paláci.
Architektonická pamiatka z roku 1894, hrad Popov, ktorý sa nachádza v Záporožskej oblasti, nielen ostreľovali, ale aj vyrabovali. Riaditeľka múzea, ktoré sídli na hrade, Anna Golovková, informuje, že ruskí vojaci zničili všetko, čo im prišlo do cesty a z hradu odchádzali s plnými vreckami. Odniesli aj mramorovú záchodovú misu z čias grófov Popovcov. Vedúci oddelenia kultúry a informačnej politiky Záporožskej oblastnej štátnej správy Vlad Moroko dodal, že túto záchodovú misu najprv ukradli ešte boľševici, potom ju niekto vrátil do múzea a teraz opäť zmizla. Ruská strana k tomu nevydala stanovisko.
Splnomocnená zástupkyňa Najvyššej rady Ukrajiny pre ľudské práva, Ľudmila Denisovová, uviedla, že k dvadsiatemu druhému marcu boli okrajové časti a dve tretiny predmestí Černigova úplne zničené. V celom meste nezostali svetlá. Jedna bomba zasiahla v noci jedenásteho marca budovu detskej knižnice. Informoval o tom starosta mesta Vladislav Atrošenko. Budova postavená v devätnástom storočí (bývalé Múzeum ukrajinských starožitností V. Tarnovského) mala štatút chráneného objektu.
„Každému občanovi Ukrajiny, ktorý v dôsledku vojny prišiel o dom alebo byt, sľubujem, že štát mu ich obnoví,“ oznámil Volodymyr Zelenskyj v jednej zo svojich video správ. Taliansky minister kultúry, Dario Franceschini, napísal na Twitteri, že jeho krajina je pripravená nanovo postaviť zničené divadlo v Mariupoli. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis zasa mestu prisľúbil rekonštrukciu pôrodnice, ktorá bola čiastočne zničená počas ostreľovania deviateho marca.
Je pravdepodobné, že po skončení vojny bude mnoho medzinárodných architektonických firiem ponúkať projekty rýchlo postavených a dostupných obydlí pre Ukrajincov, ktorí prišli o svoje domovy. Po prírodných katastrofách či vojnových konfliktoch sa to už nie raz udialo.
Ďalším smerom, ktorým sa bude ukrajinská architektúra uberať je obnovenie stratených pamiatok a pamätihodností. Je potrebné zodpovedať si nasledujúcu otázku. Bude lepšie ak ich obnovíme z obdobia spred vojny alebo chceme, aby ňou ostali poznačené presne tak ako v prípade berlínskeho Nového múzea. Na ňom možno stále vidieť známky vojnových bojov z druhej svetovej vojny. V súvislosti s demokraciou, o ktorú sa Ukrajina v poslednom desaťročí aktívne usiluje, bude ďalšou dôležitou témou rekonštrukcia, prehodnotenie komunistického dedičstva a forma, v akej sa rozhodne o jeho zachovaní.
Hovoriť o rekonštrukcii objektov je ešte pomerne skoro. Na Ukrajine stále neutíchajú boje. Vo Ľvove a v Odese zahaľujú pamätníky ohňovzdornou izoláciou a z chrámov odnášajú umelecké diela, aby ich uchránili od prípadného bombardovania. V Kyjeve je vyhlásená zbierka na ochranu modernistických vitráží na slávnej pozemnej lanovke na Vladimírskej hôrke.
Ukrajinské veľvyslanectvo pri Svätej stolici a najvyššia ukrajinská katolícka arcidiecéza zároveň žiadajú Rusko, aby nebombardovalo známy chrám svätej Sofie.
Medzinárodný trestný súd (MTS) v Haagu začal vyšetrovanie možných vojenských zločinov Ruska v Ukrajine. K vojnovým zločinom, ktoré podliehajú pod jurisdikciu MTS, patrí aj úmyselné napadnutie civilných objektov, ktoré nie sú vojenskými terčmi. Ukrajina by teoreticky mohla do prípadu začleniť osoby zapojené do vojny a dokázané prípady ničenia budov ruskými vojskami.
V súčasnosti nie je možné odhadnúť rozsah spôsobených škôd. Každý prípad si vyžaduje osobitné posúdenie. V závislosti od okolností bude možné stanoviť zhodnotenie poškodení. Ak sa preukáže, že Rusko ostreľovalo pamiatky, je veľmi pravdepodobné, že tieto činy budú kvalifikované podľa článku 8 ods. 2 časti b) bodu ix) Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu: „Úmyselné vedenie útokov na budovy určené na náboženské, vzdelávacie, umelecké, vedecké alebo charitatívne účely, historické pamiatky, nemocnice a miesta, kde sa zhromažďujú chorí a ranení, ak nie sú vojenskými cieľmi”.
